It's All Lies

2. února 2013 v 20:40 | Amy~
Oneshot pre Lexy :D
Snáď sa bude páčiť.
Mohlo to byť aj horšie :D :D




Bol chladný decembrový večer, keď sa prechádzala úplne sama ulicami Soulu. Vždy si myslela, že je Soul bezpečné mesto a nič jej tam nehrozí, ale zrejme to tak nebolo. Akonáhle zabočila do menej osvetlenej uličky, začula za sebou kroky. Spočiatku si z toho nič nerobila, veď, nemusela byť jediná, ktorá si vybrala túto cestu. Kroky za ňou sa však začali zrýchľovať. Určite sa len niekam ponáhľajú. Pomyslela si, no pre istotu sa pozrela za seba. Za ňou sa ponáhľali traja chlapi, ktorí nevyzerali, žeby okolo nej išli len tak prejsť. Radšej pridala do kroku aj ona, pomaly zrýchľovala až kým nezačala bežať. Bežala najrýchlejšie ako vedela, ale ulička nemala koniec. Po chvíli behu už nestačila ani s dychom. To mám z toho fajčenia. Od dnešného dňa nefajčím! Pomyslela si, keď musela zastať, aby sa poriadne vydýchala. Nanešťastie ju tí chlapi dobehli, tiež celí zadychčaní.
"Čo odo mňa chcete?!" vykríkla, hoci stále lapala po dychu.
"Čo myslíš, slečinka?" slizkým tónom hlasu jej jeden z nich odpovedal a pomaly sa okolo nej začali zhlukovať, tak aby nemala kam ujsť. Začala cúvať, no čoskoro narazila do steny. Do riti. Čo teraz?
"Tak poďte, vy svine!!" Dala sa do "bojovej pozície", no v tom niekto mužov odstrčil, ju si prehodil cez plece ako vrece zemiakov a utekal čo najrýchlejšie preč. Kým sa tí chlapi stačili spamätať, ona a ten neznámy boli už dávno niekde inde.

"Héééj!! Pusti ma!!" kričala a päsťami mu bila do chrbta. Zastal a hodil ju na zem. Pomaly sa dvíhala, šúchajúc si zadok.
"Tak to by už aj stačilo!!" zakričal. "Takto sa správaš k človeku, ktorý ťa práve zachránil?"
"Zachránil? Však si ma uniesol!!" Ale aj zachránil. "A ako by to nestačilo, ešte si ma aj o zem hodil!!"
"Ty si vravela, nech ťa pustím" poznamenal.
"Áno, pustiť a nie jebnúť!!" kričala. Nedalo jej a po chvíli ticha sa spýtala.
"Kto vlastne si?"
"Ja? V podstate nikto" odpovedal.
"Poď na svetlo, nevidím ti dobre do tváre" povedala a ťahala ho pod najbližšiu lampu, aby si ho lepšie obzrela. Mal krátke hnedé vlasy, čokoládovo hnedé oči a neodolateľný úsmev.
"Neverííím.... ty.. " nemala slov.
"Nie, nie som" okamžite ju vyviedol z omylu.
"Ako to? Veď vyzeráš presne ako on."
"Zabudla si, že ja a on sme bratia - dvojičky?"
"Ah, vlastne fakt..." povedala sklamane.
"Takže ty si, Yongnam?" prikývol.
"A tvoje meno je?" usmial sa na ňu.
"Lexy" odsekla, hoci sa skoro rozpustila z toho jeho úsmevu.
"Maj sa!" zamávala mu a vybrala sa domov. Nevedela kadiaľ má ísť, pretože toto miesto vôbec nespoznávala. Zastala.
"Prepáč, mohol by si mi povedať, kde to sme a ako sa čo najrýchlejšie dostanem do oblasti Seocho?"
"Nooo to musíš ísť..." odmlčal sa.
"Kam?"
"Odprevadím ťa, tí chlapi ťa môžu znova prepadnúť."
"Ale prosím ťa" zasmiala sa a vydali sa na cestu.

"No konečne!!" veselo zvolala, keď asi po hodine chôdze začala spoznávať miesto, kde sa nachádza. Otočila sa na Yongnama.
"Ďakujem, ďalej už zájdem aj sama." vybrala sa na odchod, keď ju chytil za ruku, otočil k sebe a pobozkal. Snažila sa od neho odtrhnúť, ale on si ju pritiahol bližšie k sebe a vlepil jej ešte väčší bozk než predtým. Po chvíli sa od nej odtrhol a aj jeho objatie povolilo a Lexy sa konečne mohla poriadne nadýchnuť.
"T-t-t-ty... t-t-to.." nemala slov, nevedela čo má povedať. Rozhodla sa, že útek bude najlepšie riešenie.
"Zlatá..ale, toto je len začiatok" povedal si Yongnam pre seba a vybral sa aj on svojou cestou.

Ďalší deň sa Lexy vybrala na nákupy odreagovať sa od tej nepríjemnosti čo sa jej v noci stala. Prešla hádam všetky obchody, ale nič si nevedela vybrať, možno to bolo aj preto, že neustále myslela na to, čo sa jej stalo, na neho. Nebol to síce on - Yongguk, ktorého nadovšetko milovala ale jeho brat. Jeho brat si zobral jej prvý bozk, ktorý si šetrila pre Guka, hoci nikdy nevedela, či sa jej sen chodiť s ním niekedy vyplní a keby aj nie, bola rozhodnutá zostať panna do konca života, pretože si pri sebe nevedela predstaviť iného chlapa než jeho.
Sadla si na lavičku, ktorá bola neďaleko obchodu, z ktorého práve vyšla. Stále myslela na to, čo sa jej stalo. Pokrútila hlavou, aby sa zbavila tých myšlienok a rozhodla sa ísť ešte do obchodu s hračkami, kde často chodila, a kde vždy prišla na nové myšlienky. Brala to ako poslednú nádej, aby zabudla.

"Hej!! Kam to hľadíš?!" oslovil ho Himchan, keď práve prechádzali cez cestu.
"Ale nikam" okamžite mu odpovedal, ale pravdou bolo, že sa díval na dievča sediace na lavičke, ktoré vyzeralo, že nad niečím tvrdo premýšľa.
"Sorry, Himchan, choď bezo mňa, musím si ešte niečo vybaviť" povedal kamarátovi a okamžite zabočil smerom k tomu dievčaťu, ktoré sa už dvíhalo na odchod. Rýchlo sa skryl za najbližší strom, aby si ho dievča nevšimlo a potom ho nenápadne sledoval. Bol zvedavý, kam pôjde. Zrazu sa okolo neho objavilo aspoň sedem dievčat a žiadali si podpisy. Ako tak podpisoval kartičky, nespúšťal zrak z dievčaťa, ktoré "prenasledoval". Zabočila. Fanúšičkám sa letmo poklonil na odchod a rýchlo utekal za ňou. Vošla do obchodu.
"Zrejme ju budem musieť počkať tu" povzdychol si a oprel sa o výklad obchodu.

"Ani toto mi nepomáha" povedala si potichu, odložila plyšového medvedíka naspäť do regálu a vyšla z obchodu.
"No konečne" obzrela sa, až ju trhlo, keď tam zbadala jeho,
"Yongnam?!" vykríkla.
"Nie, Santa" ironicky zatiahol.
"Č-č-č-čo tu robíš?" koktala.
"Čo myslíš? Čakám na teba."
Ešte toto mi chýbalo, dosť čo na neho nemôžem prestať myslieť, ešte ho musím aj stretnúť. Pomyslela si Lexy a pokračovala v ceste. On išiel za ňou.
"Nesleduj ma!" okríkla ho.
"Náhodou ideme rovnakou cestou." zaklamal.
"Jasne" povedala potichu.
"Yongguuuuuuuuuk!! Dáš nám autogram?" Nie teraz. Pomyslel si a falošne sa usmial na zástup fanúšičiek, ktorý sa pred ním vytvoril.
"Dámy, asi ste sa splietli, ale toto nie je Yongguk." fanúšičky len na ňu zazreli.
"Myslíš si, že nespoznáme nášho Bangieho?"
"Prosím?"
"To je čistý Yongguk!! A okrem toho, Yongnam nie je v Kórey." povedala jedna fanúšička.
"Prosím?" zopakovala Lexy.
"Študuje v Anglicku!!" zvreskla na ňu ďalšia fanúšička. Lexy neverila vlastným ušiam, naozaj sa nechala tak hnusne oklamať? So slzami v očiach sa rozbehla preč.
"Díky dámy. Teraz ak dovolíte, musím ísť vyriešiť pár nejasností." povedal Guk a bez ďalších slov vykľučkoval pomedzi fanúšičky a rozbehol sa za Lexy.
"Lexy!! Čakaj!! Musím ti to vysvetliť!!" kričal za ňou, no ona stále bežala, chcela od neho čo najrýchlejšie utiecť a už nikdy ho nevidieť, nepočuť.
"Čakaj!!" už bol skoro pri nej, zdrapil ju za ruku a otočil k sebe.
"Počúvaj ma." povedal a zahľadel sa jej do očí, ktoré boli plné sĺz.
"A-a-ako... si... m-mohol" vzlykala.
"Chcel som, aby si sa do mňa zamilovala preto, aký som a nie preto, že som slávny" povedal, stále hľadiac do jej uslzených očí.
"Veď ja ťa už dávno milujem kvôli tomu aký si."
"Aj ja ťa milujem, prepáč, že som sa vydával za svojho brata." utrel jej slzy, pritiahol k sebe a pobozkal.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucy ( 루시 ) | Web | 2. února 2013 v 20:45 | Reagovat

umrelaaaa som xP...
tolko klamstiev v jednej poviedke xP hah
a ako rýchlo sa Gukie zamiloval :333
dobre si to napííísala :) :)

2 Nikla | Web | 3. února 2013 v 1:56 | Reagovat

To je jednorázovka? :O Jako vážně to nebude pokračovat? I want more :D
Líbilo se mi to :)

3 DirtyFoxx | Web | 3. února 2013 v 10:53 | Reagovat

Super jednorázovka! :) teda aspoň myslím, že to je jednorázovka o.o ale určite by si zaslúžila ešte zopár časti :3333

4 leXy:S | 3. února 2013 v 11:37 | Reagovat

preco??? pozri ako sa im to paaaci pokracuj :D

5 Monika | E-mail | 20. února 2013 v 19:36 | Reagovat

Nieť čo dodať. Je to p e r f e k t n é !
A tiež by som uvítala pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama