Before The Dawn = 5

22. ledna 2013 v 19:50 | Lucy |  Before The Dawn
next capitol :)
dúfam, že sa bude páčiť..aj keď osobne si myslím, že nič moc.
gram. chyby nevšímať :) :)



Ráno som sa zobudila s príšernou bolesťou hlavy, nehovoriac o divnom pocite v bruchu. Nepotrebovala som zisťovať príčinu, veľmi dobre som si pamätala, že som včera pila ako ten najväčší alkoholik. A vlastne nie, nikdy som nepila bezdôvodne , takže ani ten včerajší alkoholický zážitok bol opodstatnený, čiže som sama seba zbavila prívlastku najväčší alkoholik.
,,No čo už lepšie?" s týmito slovami prišiel do izby Jongup a na tvári mal jeden z tých pobavených úsmevov. Nemilo som sa na neho pozrela, skrivila úsmev a nemotorne som sa postavila z postele.
,,Prestaň dobre?!! Nemusíš mi to pripomínať .Ja viem, že som bola trochu opitá." Odvrkla som.
,,Trochu?? Tak to trochu som zmýval ešte o 2 ráno." Zasmial sa.
,,ÁÁÁÁ...Jongup zmizni !!!" strkala som ho von z mojej izby, nemienila som ďalej počúvať veci ohľadom toho. Zabuchla som dvere , zamkla na 2 razy a išla si dať konečne vytúženú sprchu.

Chalani mali skúšku, a však pred odchodom mi nezabudli dať prednášku. To bola chvíľa keď som sa cítila ako na Slovensku. Samozrejme ako vždy som len prikyvovala.
,,Nebojte sa." Hovorila som im pričom som si obúvala topánky, prehodila cez seba tenkú mikinu a vybrala sa na odchod.
,,A ty kam ideš?" opýtal sa Himchan a opieral sa o dvere skrine.
,,Ehm..jááj...no ja som vám to asi ešte nepovedala, ale našla som si prácu Tak večer!" rýchlo som otvorila, nechala si otvorené a behom som nastúpila do taxíka. Aj tak som meškala a to bol môj prvý deň.

,,Prepáčte, že meškám , ale mala som menšie problémy." Ospravedlnila som a trošku som zaklamala. Nikoho nezabilo také klamstvo, teda aspoň som o nikom takom nevedela. Deň mi ubehol strašne rýchlo. S mojou spolupracovníčkou , ktorá sa volala Park Chae Soo , som si aj potykala a vysvitlo, že vôbec nie je namyslená ako sa mi na prvý pohľad zdala.
,, Tak zajtra Amy." Pozdravila sa a zamávala mi odo dverí. Čakal ju tam jej priateľ, mimochodom strašný fešák. Hneď v prvý deň to ostalo na mne, bolo to síce otvorené do neľudskej hodiny , ale Chae Soo povedala, že to môžem zavrieť keď tam už nikto nebude. Dočkala som sa , keď odišli posledný dvaja ľudia. Pozrela som sa na hodiny bolo 10 hodín večer. Bolo mi divné, že vzhľadom na včerajšok som zvládla byť na nohách toľko hodín. Stále som mala čo robiť, vždy tu bola kopa ľudí, s poniektorými som sa aj zoznámila Začínala sa mi ta práca páčiť.

Zamkla som obchod ( bistro ) , pre istotu som to skontrolovala 3x. Istota je istota. Odložila som si kľúče vrecka a vybrala sa domov. Celý čas ako som opustila obchod som mala pocit, že ma niekto sledoval. Pár krát som sa obzrela za seba, ale vždy tam bolo viac ako 1 človek. Takže zistiť či ma niekto sledoval bolo nemožné. Snažila som a zbaviť toho pocitu. Upokoj sa. Mala by si prestať sledovať doramy, nerobí ti to dobre.
Zastala som na prechode a čakala na zelenú. Vedľa mňa zastal jeden chlap mohol mať tak 30 rokov. Podozrivo si ma premeriaval pohľadom. Konečne zelená. Vykročila som, a pridala som do kroku. Neviem či to bolo tým, ale ten chlap pridal do kroku tiež. Začínala som byť asi paranoidná. V duchu som si zakázala najbližší mesiac doramy alebo hocijaké kórejské filmy. Očividne mi nerobili dobre.

,,Slečna počkajte, nestíham za vami."Zastala som a pozrela sa na osobu, ktorá so mnou nadväzovala rozhovor.
,,Čo chcete?" odvrkla som. Učili ma síce od malička žeby som sa nemala dávať do rozhovor s cudzími ľuďmi, ale som aj vedela že by mi ten chlap nedal pokoj.
,,Hm..len sa niečo opýtať." Podvihla som obočie. Nič som mu na to nepovedala, čo vzal asi ako signál, že pýtaj sa ďalej , odpoviem ti na všetko. Aj tak mi nešlo do hlavy čo by odo mňa mohol chcieť, keďže som bola v Kórei 2 dni aj z cestou a nikto ma tam nepoznal.
,, Aký je pravý dôvod , že bývate u B.A.P a to , že ste Himchanova vzdialená sesternica vám nezhltnem . Totižto som si to aj overil." Zabodol do mňa pohľad. Keby mi nezapípal mobil, ktorý mi oznamoval, že mi prišla smska, určite by som tam začala koktať a pýtať sa ho , že čo ho do toho a bla bla bla, čím by som mu potvrdila tú informáciu, že nie som Chanova sesternica. Pozrela som sa na display mobilu :

,, Čo najskôr od neho odíď. Čakám ťa na parkovisku pri modrej budove. Himchan"
Začínala som sa cítiť doslova ako v dorame . Dej príbehu by som v tej chvíli zhrnula asi takto . Slovenka, ktorá prišla do Kórey preto aby si splnila sen, hneď v prvý deň strene B.A.P a stane sa neočakávaná udalosť - začne u nich bývať. Potom ju však zastaví nejaký neznámi chlap na ulici, ktorý vyzerá ako nejaký vrah a začne sa jej pýtať na blbé otázky. Len dve slová - Pomoc mami !!
,,Prečo mlčíte? Nemáte mi k tomu čo povedať?? Vytrhol ma zo zamyslenia. Prevrátila som očami a snažila som sa tváriť nedotknuteľne a hlavne nečitateľne , aby nespozoroval, že som začínala byť nervózna.
,,Hm. Neviem o čo vám ide. Ale čo tak keby ste si skúsili overiť tie informácie ešte raz. Ja nie som povinná, vám nič hovoriť a už nič o našom rodinnom vzťahu alebo prečo bývam u B.A.P ! Tak dovidenia !" Milo som sa na neho usmiala , mierne sa uklonila na znak ako takej zdvorilosti a odišla. Zacítila som na svojom zápästí niečí dotyk.
,, Ešte som neskončil !!" Otočil si ma k sebe. Pohľadom som prešla z jeho tváre na jeho ruku, ktorá ma stále držala. Vydala som zo seba posmech .
,,Ale ja hej !!!" zavrčala som. Vytrhla som si ruku z jeho zovretia a kopla som ho do nohy. Pustila som sa do behu a pritom som počula ako kričal , že si ma nájde a , že za to zaplatím a ďalšie kecy. Mierila som si to priamo k modrej budove a hľadala Himchanove auto. Netrvalo mi to dlho. Zadychčane som do neho nastúpila. V tom okamihu som zabuchla dvere Himchan naštartoval a už sme opúšťali ulicu. Cestou mi vysvetlil , že to bol jeden otravný novinár, ktorý miluje škandály a novinky o B.A.P a preto sa mu všetci veľkým oblúkom snažia vyhýbať. Ja som mu zase na oplátku rozpovedala, čo sa má pýtal. Boli sme dostatočne ďaleko od toho miesta. Začala som sa obzerať okolo seba, dozadu , popod nohy.
,,Čo je ?!!" opýtal sa Himchan. Na sucho som preglgla.
,, Nemám tašku. Musela som ju stratiť, keď som utekala za tebou." Himchan prudko šliapol na brzdu!!!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lulu | 22. ledna 2013 v 20:32 | Reagovat

No akože fakt dobré :) Sranda že končíš vždy v tom najlepšom :) a kedy bude dalčí diel ??? sa tešíím :) fakt Pecka je toto čítať .Niečo podobné som tiež napísala aj ja ale o T.O.P [big bang ] .:) Fakt dobrá poviedka :) ♥

2 Amy | Web | 22. ledna 2013 v 20:35 | Reagovat

:D:D:D ty si aká zlá!!:D kks v tej časti sa dokopy stane nič!!:D a aj tak to ukončíš tak... čo ja viem :D že reku "prudko šliapol na brzdu" :D a teraz čo?:D zabili sme sa?:D nevykryl to ?:D:D:D joooj teším na ďalšiu tak či tak !!:D zase si dáme taký písací zraz!!:D:D keď ťa doženiem z časťami okay?:D

3 Hyungiee | 23. ledna 2013 v 19:18 | Reagovat

Aaa :D :D :D novinari jsou otravni :D :D :D a kdyz dupl na brzdu nezpusibil neco ? O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama